Komentár pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.
Gideon Rachman je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times
Americké inštitúcie ako National Endowment for Democracy sa už desaťročia snažia učiť svet o politických slobodách. Teraz by však aj samotní Američania potrebovali niekoľko rád. Analytici z Turecka či z Ruska videli, ako sa v ich krajinách etablovala vláda silných vodcov, a vidia, že podobné modely sa prejavujú aj v Amerike Donalda Trumpa.
Alexander Gabujev z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu hovorí, že „rozhovory, ktoré teraz počujem medzi americkými liberálmi, mi pripomínajú intelektuálov v Moskve tesne po nástupe Putina k moci. Je tam rovnaký pocit zmätku a hlbokého znepokojenia.“
Gabuev radí, že Američania, ktorí chcú brániť demokraciu a právny štát, musia konať rýchlo. Každé neoprávnené zadržanie alebo ignorovanie súdneho rozhodnutia je „pokusným balónikom“. Bez účinného odporu zájdu budúci autoritári ďalej a rýchlejšie.
Trumpove pokusné balóny
Biely dom prezieravo začal tým, že sa najprv zameral na nepopulárne skupiny a osoby bez občianstva – išiel po údajných členoch venezuelských gangov alebo zahraničných študentských aktivistoch. Nezákonné deportácie sú však presne tým „pokusným balónom“, pred ktorými Gabuev varuje. Ak sa im nebude brániť, Trump pravdepodobne prejde na nové ciele.
Turecká novinárka Aslı Aydıntaşbaşová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Brookings Institution vo Washingtone, hovorí, že si uvedomuje, že americkí liberáli pod neustálym tlakom „sa chcú zahĺbiť do seba“, ale myslí si, že by to bola chyba. Ako nedávno napísala: „Tanec, cestovanie, meditácia, knižné kluby – to všetko je v poriadku.“ Ale nakoniec „nič nie je zmysluplnejšie ako byť súčasťou boja za demokraciu.“
Donald Trump vracia Európe veľkosť (názor Gideona Rachmana)
Tento boj je často ťažký a desivý. Indický akademik Pratap Bhanu Mehta poukazuje na to, že režim, ktorý sa usiluje oslabiť demokraciu, sa snaží „vytvoriť všadeprítomný pocit strachu“. Keď sa ľudia začnú báť, že prídu o prácu, finančné prostriedky alebo slobodu, pravdepodobne sa vyberú cestou najmenšieho odporu a sklonia hlavu.
Husajn Ibiš z Inštitútu arabských štátov Perzského zálivu vo Washingtone konštatuje, že už teraz „sa strach kaskádovito šíri americkou spoločnosťou, pretože korporácie, univerzity, právnické firmy, mediálne skupiny a ďalšie subjekty sa snažia prispôsobiť sa [Trumpovmu] svetonázoru, postojom a dokonca aj jazyku, ktorý preferuje“.
Stojí Donald Trump nad zákonom? (analýza Financial Times)
Vychádzajúc zo skúseností z Indie Naréndru Módího Mehta píše, že v atmosfére strachu „sa nezávislé inštitúcie nenápadne začínajú prispôsobovať. Časom aj tí najlepší profesionáli vidia viac nevýhod v tom, že sa vzoprú, ako výhod v tom, že zaujmú stanovisko“. Každá osoba alebo korporácia, ktorá koná samostatne, riskuje že sa stane „exemplárnym terčom“.
„Konať spoločne je skutočne ťažké.“ Je to však aj veľmi dôležité. Keď sa advokátske kancelárie ako Paul Weiss alebo Skadden Arps stanú terčom Trumpovho útoku a radšej si vládu kúpia, než aby sa bránili kolektívne, spôsobia, že Biely dom túto taktiku takmer nevyhnutne zopakuje. Tým oslabujú právny štát, od ktorého právnické firmy závisia.
Ekonomicky negramotní autokrati
Ďalším dôvodom nečinnosti jednotlivcov alebo firiem je nádej, že neschopnosť nového režimu môže spôsobiť, že sa rozpadne sám od seba. Je pravda, že mnohí silní vodcovia sú ekonomicky negramotní.
Presvedčenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že vyššie úrokové sadzby spôsobujú infláciu, prispelo k tomu, že sa ceny vymkli spod kontroly. Podpora tureckej opozície prudko vzrástla. Reagoval však zatknutím Ekrema İmamoğlua, starostu Istanbulu a hviezdy opozície.
Stojí Donald Trump nad zákonom? (analýza Financial Times)
Jedným z ponaučení z Turecka je, že čím dlhšie je despota pri moci, tým ťažšie je bojovať proti nemu. Erdoğan riadi krajinu už viac ako 20 rokov, čo mu dáva dostatok príležitostí obmedziť médiá, súdnictvo a armádu.
Trump ešte nedosiahol tureckú úroveň kontroly nad americkými inštitúciami a môže byť pre neho ťažšie chrániť sa pred dôsledkami pokazenej ekonomiky. Americký prezident však postupuje pri upevňovaní svojej moci oveľa rýchlejšie ako Erdoğan.
Technokrati nemôžu bojovať za demokraciu
Stratégia Bieleho domu postupovať „náhubkovou rýchlosťou“ má výslovne za cieľ zasiať zmätok medzi jeho oponentov. Američania sa navyše nachádzajú na takom neznámom politickom teréne, že majú len málo skúseností, o ktoré by sa mohli oprieť.
Gabuev a Aydıntaşbaşová zdôrazňujú nevyhnutnosť rýchlych reakcií a solidarity s tými, ktorí sú terčom začínajúceho autoritárstva, no zároveň sa domnievajú, že príklad Ruska a Turecka podčiarkuje, že prodemokratické sily musia vytvárať široké koalície.
Podľa Gabueva moskovskí intelektuáli príliš pomaly opúšťali svoju sociálnu bublinu a neskoro začali načúvať obavám ľudí v ruských provinčných mestách. Rovnaké scenáre sa odohrali v Turecku a Indii, kde sa liberálne elity v mestách stali terčom posmechu a útokov Erdogana a Módího.
Bolo ľahké vykresliť ich ako ľudí posadnutých vlastnými záujmami, a nie osudom bežných občanov. Keď Aydıntaşbaşová uvažuje o tom, ako turecká opozícia nakoniec získala dynamiku, poznamenáva, že „charizmatické vedenie je neodmysliteľnou podmienkou“. Opatrní technokrati a strojení politici nie sú ľudia, ktorí by mali viesť boj za demokraciu.
Poučenie pre establišment americkej Demokratickej strany je jasné. Politikov, ako sú Bernie Sanders a Alexandria Ocasio-Cortezová, môžu považovať za krajnú ľavicu americkej politiky. Ak sa však z nich stanú najcharizmatickejší lídri opozície voči Trumpovi, mali by ich prijať a posúvať dopredu, nie odmietnuť.
© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.